História farnosti Svidník-Záhradná

v regióne zaužívané pomenovanie nižný Svidník 

     Mesto Svidník sa rozkladá pri sútoku riek Ladomírky a Ondavy, ktorý podmienil vznik dvoch dedín – Nižného a Vyšného Svidníka. Prvá písomná úradná správa týkajúca sa Svidníka je z roku 1355. Už v roku 1334 sa v registri pápežského desiatku spomína svidnícky farár, ktorý si splnil svoju daňovú povinnosť.

     Svidník roku 1370 pripadol Cudarovcom, ktorí ho neskôr pripojili k panstvu Makovica so sídlom v Zborove. Obyvatelia boli väčšinou rusínskej národnosti a východného cirkevného obradu. Ďalšia písomná zmienka o svidníckej fare je z roku 1478.

    V 15. storočí trpelo okolie Svidníka vpádmi bratríkov a poľských vojsk. Spočiatku sa priaznivejšie vyvíjal Nižný Svidník, v ktorom začiatkom 17. storočia jestvoval chrám a fara.

     Neskoršie sa Vyšný Svidník stáva majetkom grófa Regéczyho. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia Makovické panstvo patrilo kniežaťu Františkovi II. Rákocimu, ktorý bol nútený predať Nižný Svidník plukovníkovi svojej telesnej stráže Albertovi Kerczlovi. V roku 1769 sa majiteľom Svidníka stáva zemepán Jozef Szirmay, za jeho panovania sa panstvo rozvíjalo. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, uhliarstvom a príležitostnou drevorubačskou a furmanskou prácou. Objavili sa aj náznaky budovania priemyslu. Taktiež škola vo Svidníku existovala už v roku 1611.

    Pri sčítaní v roku 1869 mal Nižný Svidník 309 obyvateľov, z toho 267 gréckokatolíkov. Po rozsiahlych epidémiách cholery a týfusu v rokoch 1831 a 1866 – 1868 sa stal Nižný Svidník veľmi mladou obcou. Priemerný vek mužov bol 25 rokov a žien 23 rokov. Nad 60 rokov mali len necelé 4% populácie.

Dňa 2. júna 1993 nám bol Okresným úradom vo Svidníku odovzdaný Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky (Nižný Svidník), ktorý dovtedy užívala Pravoslávna cirkev. Veriaci ho s veľkou radosťou obnovili a 19. septembra toho istého roku bol posvätený.

    V roku 1901 bol richtárom Nižného Svidníka Georgij Juhaščik. V roku 1904 postihol Svidník rozsiahly požiar. V poslednej tretine 19. storočia sa uskutočnil hromadný odchod obyvateľov do zámoria, najmä do USA, kvôli nepriaznivým hospodárskym pomerom. Po prvej svetovej vojne patrili Svidník a okolité obce medzi najbiednejšie v republike. V čase 2.svetovej vojny utrpel Svidník ďalšie škody.