Sviatok premeniena Pána

Premenenie Pána na hore Tábor opisuje Matúš a to 17, 1-3, kde čítame ako Ježiš na šesť dní vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch (Origenes ako prví túto horu premenenia lokalizuje na horu Tábor, čo v hebrejčine znamena pupok, stred niečoho. Pre Arabov je to miesto, ktorého sa dotkol Boh - pozri TU) do samoty a tam sa pred nimi premenil v žiare silného svetla i uvideli Mojžiša, Eliáša a rozprávali sa. V tejto kapitole čítame: «Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášo vi.“ »(Mt 17,5) Synoptici píšu o veľmi silnom duchovnom zážitku apoštolov, pred ktorými sa Ježiš premenil (pozri TU)

hora Tábor  (viac TU)

Podľa slov Evanjelia, Ježiš tak pripravoval učeníkov Petra, Jakuba a Jána na udalosti, ktoré prídu a na svoju smrť, keď hovoril: „...Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ (Mt 17, 13)

ThLic.Pavol Feník, PhD.

Pôsobenie vo farnosti 2015 - (pretrváva) 

ThDr. Peter Vansač, PhD

Pôsobenie vo farnosti 2008-2015 

GRÉCKOKATOLÍCKA CIRKEV

Farnosť Svidník - Záhradná

Bohoslužobný poriadok

03.  08.  2015 -  09.  08.  2015

Svätý a slávny prorok Eliáš 

Eliáš, starozákonný prorok žil za vlády kráľa Achába v období rušných dejín Izraelského národa, zmietaným bojmi medzi obrancami monoteizmu a šíriteľmi modloslužby. V tom čase žili najväčší proroci a Eliáš bol jeden z nich.

Práve Eliáš prišiel za kráľom Achábom a varoval ho pred trestom, ktorý postihne kráľovstvo za modloslužbu. Bolo to veľké ničivé sucho. Počas tohto obdobia Pán Eliáša poslal k istej vdove, aby ho živila, kým nepríde úrodný dážď. Vdove prinavrátil mŕtveho syna. Eliáš opäť navštívil kráľa a prikázal mu, nech pošle na vrch Karmel Bálových a Aštartiných prorokov nech vykonajú obetu a vzývajú svojich bohov nech zapáli oheň na obetovanie. Keď sa oheň nezapálil, Eliáš začal pripravovať svoju obetu, ktorú dal poliať vodou a  vzýval Jahveho, z neba prišiel oheň a pohltil obetný dar. Ľudia vidiac, čo dokáže Boh Eliáša, vyznali vieru v Jahveho. Eliáš dal pozabíjať všetkých bálových prorokov a tak prišiel dážď.   (pozri Prvú a Druhú knihu Kráľov, Samuelovu knihu).

Komu, alebo čomu slúžime my? 

Spomenme si na 1.Božie prikázanie. Skúsme sa zamyslieť aj nad spoločensky zaužívanou červenou niťou na ruke, ochranným amuletom a kamienkom, poklopaním na drevo, laebo šatami na ruby.

Slúžme len jednému Bohu,
tomu najvyššiemu a pravému, ktorý je nadovšetko milujúci - Bohu Otcu.

GRÉCKOKATOLÍCKA CIRKEV

Farnosť Svidník - Záhradná

Bohoslužobný poriadok

20.  07.  2015 - 26.  07.  2015

Peter Pavol Gojdič

Peter Pavol Gojdič, OSBM (1927-1960)[1] 14.septembra 1926 je vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie a 7.marca 1927 je menovaný za titulárneho biskupa  a konsekrovaný  25.marca 1927 v Bazilike  sv. Klimenta v Ríme.[2]  Na audiencii u sv. Otca Pia XI., na ktorej bol po vysviacke, mu daroval zlatý kríž so slovami:[3]

     „Tento kríž je iba slabým symbolom tých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh, môj syn, v tvojej biskupskej službe.“[4]

      Svoju pastoračnú činnosť tak začal  s vyhlásením osláv cyrilometodejského výročia. Bolo to 1100 rokov od narodenia sv. Cyrila. Vo svojej činnosti sa snažil obnoviť a prehĺbiť duchovný život tak u duchovenstava ako aj veriacich.[5]

     P. P. Gojdič[6], OSBM bol v januári 1946 splnomocnený administráciou všetkých katolíkov východného obradu v Československu a celé svoje pôsobenie a konanie radil heslom: „Boh je láska, milujme ho!“. A pod týmto heslom spravoval eparchiu do roku 1950.[7]

     Rok 1950 priniesol likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi. Likvidované boli rehoľné rady. Nasledovalo internovanie všetkých rehoľníkov v Československu a to v noci 14. apríla 1950 a 28. apríla 1950 vládny predstavitelia a Národnej ukrajinskej rady a tzv. „výborov pre návrat do pravoslávia“ zvolali do Prešova pseudosynodu, na ktorej vyhlásili návrat k pravosláviu za prítomnosti zmanipulovaných alebo vydieraných komunistickým aparátom  aj niekoľkých laikov a kňazov. Čím tak zlikvidovali jednotu s Rímom. Biskup Gojdič a pomocný biskup Hopko boli intervenovaný v ten istý deň. V zinscenovanom procese v roku 1951 je biskup Gojdič odsúdený na doživotie.[8] 17. júla 1960, v deň svojich narodenín  ako 72 ročný zomiera v leopoldovskej väznici.[9]

27. januára 2008 bol v Bratislave blahoslavenému P. P. Gojdičovi, OSBM udelený titul Spavodlivý medzi národmi (chasid umot ha-olam – spravodlivý medzi národmi, toto spojenie sa v judaizme používa na označenie nežidov, ktorí si v živote ctia sedem Noemových zákonov)[10] a to za nezištnú záchranu životov počas holokaustu.

Ocenenie udeľuje židovská obec.[11]