ThDr. Vasiľ Hopko (1947-1976)   

 

Pomocný biskup Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v Hrabskom, okres Bardejov. Nemal ešte ani rok, keď mu  zomrel  otec, ktorého zasiahol a usmrtil blesk pri zvonení (bol kostolníkom).Žili vo veľkej biede a tak matka odišla do USA a Vasiľ zverila do výchovy rodiny Petrenkovej (matka  bola rodená Petrenková).  Po tom, čo brat Dimitrij sa stal kňazom vzal si Vasiľa k sebe. Študoval na evanjelickom gymnáziu v Prešove a po ukončení s matkinou podporou  pokračoval v štúdiu teológie tiež v Prešove. Mama chcela svojho syna priviesť do USA. Dúfala, že bude vysvätený za kňaza pre pitsburskú eparchiu, no nestalo sa tak. Choroba a niekoľko opeácii zabránilo vycestovaniu. Ako sám biskup vo svojich memoároch píše, že bola to Božia vôľa,čo ho držala v rodnej zemi a svoje uzdravenie pripisuje výsledkom deviatnika k Božskému Srdcu a sľubuje Ježišovi, že ak bude uzdravený príjme kňazské svätenie v celibáte.[1]       

Svätý Juraj 

Žil v 3. storočí, bol rímskym vojakom za vlády Deokleciána (usiloval sa navrátiť slávu pohanským bohom), ktorý v roku 303 spustil najväčšie prenasledovanie kresťanov až do roku 311, kedy bolo zastavené.

Sv. Juraj pochádzal z Malej Ázie, matka bola z Kapadócie a otec z Perzie. Vychovávaný bol  v kresťanskom duchu. Ako 18. ročný sa stal vojakom a vďaka svojim prednostiam získal vysokú vojenskú hodnosť.

Keď prišiel za cisárom, aby obhájil kresťanov, že nič zlé nerobia, bol zajatý a následne uväznený.

Prešiel mnohými mučeniami a nakoniec zomrel mučeníckou smrťou sťatím. Pochovaný je v Lydde, kde za čias Konštantína Veľkého bola postavená cintorínska bazilika.

Na Blízkom východe, kde jeho uctievanie začalo a bolo najväčšie ho uctievali ako „megalomartyra“ (veľkého mučeníka).

Sv. Juraj je zobrazovaný ako rytier na koni, najčastejšie bojujúci s drakom. Ide o symbolické zobrazenie, ktoré vyobrazuje draka požierajúceho ľudí, čo je výpoveďou o existencii diabla ako ničí duchovne človeka. Sv. Juraj videl otvorené nebo a nebál sa svedčiť o Kristovi.

Je patrónom skautov, rytierov a vojakov.

Nebojme sa ani my a radujme sa zo VZKRIESENIA , lebo ním nám Ježiš Kristus dal život večný.

PASCHA

  Pascha je najväčším sviatkom kresťanov a zároveň je to veľký a významný sviatok aj pre židovský národ.

KVETNÁ NEDEĽA

Šiesta pôstna nedeľa 

Je nedeľou utrpenia Pána 

V Židovskom kalendári  dátumom Kvetnej nedele ( 29.3.2015 u nás)  je 9. Nisan 5775.

Židovský národ začal putovať do Jeruzalema, aby o pätnásť dní oslávil sviatok Nekvasených chlebov - Paschu a dal predpísanú obetu.